ROZHOVOR: Osvědčila se místní příslušnost soudních exekutorů na Slovensku?

Otevřeli jsme toto téma v dvojrozhovoru s prezidentem Slovenskej komory exekútorov JUDr. Ing. Miroslavem Pallerem a soudním exekutorem JUDr. Borisem Gerberym, kteří zhodnotili své dosavadní praktické zkušenosti získané za 8 let fungování systému náhodného elektronického přidělování exekucí na krajském principu.

Jejich odpovědi mohou přispět ke kultivaci diskuse o problematice teritoriality soudních exekutorů i v České republice a poskytnout praktickou představu o tom, jakých chyb se při případném zavádění systému místní příslušnosti vyvarovat a z čeho si naopak lze vzít příklad.

 

  JUDr. Ing. Miroslav Paller, prezident Slovenskej komory exekútorov

 

Co byl podle vás hlavní smysl a účel zavedení místní příslušnosti soudních exekutorů? Byl tento účel naplněn? Pokud nebyl, jakým jiným způsobem, který je podle vás vhodnější, by bylo možné jej naplnit?

Hlavným zmyslom dlhoročného, a napokon úspešného boja Slovenskej komory exekútorov za zavedenie náhodného elektronického prideľovania exekúcií na krajovom princípe, bolo naplnenie štyroch zásadných priorít. Tou prvou bol boj proti korupcii a klientelizmu, pretože ostrá konkurencia medzi súdnymi exekútormi bola jedným z hlavných dôvodov, prečo si v minulosti niektorí exekútori hľadali nepoctivé cesty k udržaniu svojich príjmov. Pristupovali na dohody s veriteľmi, niekedy až za hranou zákona, a veľkí veritelia mali v takýchto prípadoch jednoznačnú a neférovú výhodu pred malými veriteľmi. Druhou prioritou komory boli sociálne výhody pre povinných, ktoré sa dnes odrážajú predovšetkým v nižších trovách exekúcie. Rieši ju totiž exekútor v rámci krajskej príslušnosti a nenavyšujú sa tak zbytočne napríklad náklady na cestovné. Treťou prioritou bola lepšia a funkčnejšia justícia, a to predovšetkým vďaka verejnoprávnemu charakteru a vyššej nezávislosti súdneho exekútora. A napokon štvrtou prioritou bola kvalitnejšia práca súdnych exekútorov. O tom si asi povieme viac.

 

Jak konkrétní pozitivní a negativní dopady měla tato změna na výkon exekucí v praxi? Je efektivnější nebo komplikovanější?

Výkon exekúcií v praxi je určite efektívnejší. Zoberme si len zásadné prínosy náhodného prideľovania a s ním spojených zmien, ktoré zaviedla novela Exekučného poriadku v roku 2017. Nekumulujú sa tisíce konaní jedného oprávneného u jedného spolupracujúceho exekútora, čím sa sťažuje aj možnosť niektorých oprávnených vyvíjať tlak na súdy podávaním hromadných žalôb a podaní. Pomerné a spravodlivé rozdelenie nápadu pre všetky exekútorské úrady vedie k materiálnemu, technickému a personálnemu zastabilizovaniu týchto úradov. Všetky totiž cítia tlak na ich kvalitu a odbornosť poskytovaných služieb. Znižujú sa aj prieťahy v konaní najmä v úradoch, ktoré mali v pomere vysoký nápad exekúcii k malému počtu zamestnancov. 

 

Změnila se podle vás důvěra laické veřejnosti v exekuční systém po zavedení místní příslušnosti? Jak?

Jednoznačne sa dá povedať, že po zavedení náhodného prideľovania zmizli z médií reportáže o kauzách niektorých exekútorov, ktoré boli neoddeliteľne spojené s výberom exekútora priamo veriteľom. Je to z môjho pohľadu spôsobené aj tým, že náhodným pridelením exekúcie sa stratila väzba predovšetkým medzi veľkými veriteľmi a ich „vlastnými“ exekútormi, ktorí boli v snahe získať exekúciu ochotní ísť až za hranu zákona, čo sa potom neraz aj dostalo na verejnosť. Zároveň však treba povedať, že najmä v posledných rokoch je verejnosť masívne konfrontovaná so silnou mediálnou kampaňou zo strany odporcov náhodného prideľovania, a to predovšetkým inkasných spoločností. Tieto kampane vyvolávajú dojem, že za všetkými problémami vymožiteľnosti práva stojí „zlý“ spôsob prideľovania exekúcií. Sú podporené nezmyselnými „prieskumami“ a vyslovene vymyslenými „štatistikami“, podľa ktorých práve zavedenie náhodného prideľovania spôsobilo nižšiu vymožiteľnosť práva. Je to účelový nezmysel, s ktorým sa Slovenská komora exekútorov snaží aktívne bojovať napriek neporovnateľne nižším prostriedkom na financovanie podobných demagogických kampaní.

 

Zastánci místní příslušnosti tvrdí, že zvyšuje transparentnost a zabraňuje "honu na dlužníka". Potvrzuje aktuální exekuční praxe tuto tezi?

Transparentnosť náhodného prideľovania exekúcií je úplne neporovnateľná s pôvodným systémom. Zaviedli sa rovnaké pravidlá, aké sú na Slovensku pri náhodnom prideľovaní spisov sudcom a v niektorých prípadoch aj notárom. Výhody sú jednoducho nesporné. Znížili sa náklady na exekúciu, pretože povinný je jednak fyzicky bližšie k exekútorovi, ale zároveň aj exekútor podstatne lepšie pozná pomery dlžníkov. S náhodným prideľovaním prišlo aj posilnenie právomocí exekútora a prospešné usporiadanie pravidiel, ktorých absenciu ste vo vašej otázke označili ako „hon na dlžníka“. 

 

Odpůrci upozorňují, že místní příslušnost vede k nerovnoměrnému zatížení exekutorů v různých regionech a poškození věřitelů. Projevuje se to v praxi? Někteří věřitelé se zdráhali na začátku zahajovat nové exekuce. Jaký je aktuální stav?

Určite musím odmietnuť tézu, že by dochádzalo k poškodzovaniu veriteľov. Je pravdou, že niektorí veľkí veritelia pôvodne novému systému nedôverovali a zdráhali sa podávať nové exekúcie. Bolo to častokrát práve v prípadoch, kedy boli zvyknutí spolupracovať výlučne so „svojím“ exekútorom a nevedeli si predstaviť, že ich potreby dokáže naplniť ktorýkoľvek exekútor, vybraný náhodným výberom. Postupne sa však k podávaniu exekúcií vrátili a viacerí z nich prehodnotili svoje pôvodné vyjadrenia k elektronickému prideľovaniu. A musím sa zmieniť aj o jednej zaujímavosti. Jeden z veľkých veriteľov si vedie rebríček „najúspešnejších“ exekútorov vo vlastných podaniach. Nie som zástancom takéhoto prístupu, ale tá zaujímavosť stojí za to – medzi desiatimi najúspešnejšími exekútormi tohto veriteľa nie je ani jeden z tých, s ktorými pôvodne z vlastného rozhodnutia spolupracoval. Aj to jasne hovorí o tom, že exekútorský stav na Slovensku je dostatočne kvalifikovaný na poskytovanie svojich zákonných služieb a možno sa niekedy stačí len zbaviť predsudkov alebo ignorovať demagogické kampane vymáhačských spoločností, ktorým ide výhradne o vlastný zisk.

 

Odpůrci i zastánci se argumentačně přebíjí a navenek se vše jeví dost konfrontačně. Lze v této otázce najít něco, co obě skupiny spojuje? Je možné najít nějaký kompromis, se kterým by všichni byli spokojeni anebo alespoň „stejně nespokojeni"?

Dovoľte mi v odpovedi na túto otázku povedať to najdôležitejšie. Na náhodné prideľovanie môžu byť v stave rôzne názory, ale postoj Slovenskej komory exekútorov ako jedinej zákonnej reprezentantky exekútorského stavu na Slovensku určuje jej najvyšší orgán, a tým je konferencia. A práve konferencia opakovane celé roky prijíma uznesenia, ktorými podporuje systém náhodného prideľovania a volí do svojho čela práve tých, ktorí tento systém podporujú nielen slovne, ale aj skutkami. Stáva sa totiž takým zvláštnym paradoxom, že niektorí odporcovia náhodného prideľovania pred volebnými konferenciami slovne deklarujú svoju údajnú podporu tomuto spôsobu a veľmi sa dožadujú, aby sa o tejto téme radšej ani nehovorilo, pretože vraj všetci majú rovnaký názor. Skutočnosť je taká, že na Slovensku je mimoriadne vplyvná skupina s politickým, mediálnym i obchodným presahom, ktorá náhodné prideľovanie považuje za zásadnú prekážku k svojim ekonomickým cieľom a roky intenzívne pracuje na návrate k starému systému. Žiaľ, neraz sa ukázalo, že má svojich aktívnych podporovateľov aj v radoch exekútorov, hoci verejne sa k tomu za žiadnych okolností nehlásia.

 

Jak hodnotíte aktuální návrh na „zrušení místní příslušnosti" u Ústavního soudu? Je podle vás opodstatněný? Jak si myslíte, že to řízení skončí?

Ak som v predchádzajúcej odpovedi hovoril o politickom presahu odporcov náhodného prideľovania, mal som na mysli aj toto podanie na Ústavný súd. Prišlo naozaj za bizarných okolností. V minulom volebnom období sa v Národnej rade Slovenskej republiky niekoľkokrát objavili legislatívne návrhy, smerujúce buď k obmedzeniu alebo priamemu zrušeniu náhodného prideľovania exekúcií. Tieto pokusy boli neúspešné. A tak sa tri dni pred parlamentnými voľbami zrazu objavilo na Ústavnom súde podanie 31 poslancov, ktoré po šiestich rokoch existencie napadlo náhodné prideľovanie ako protiústavné. Som právnik a mám svoj právny názor, ktorý opieram aj o doterajšie judikatúry Ústavného súdu, týkajúce sa širokých a nespochybniteľných právomocí vlády rozhodovať podľa vlastného presvedčenia o mnohých príbuzných otázkach. Ale rešpektujem Ústavný súd, nebudem nijako prejudikovať jeho rozhodnutie a počkám si na výsledok.

 

Pokud by Ústavní soud návrhu vyhověl, tak by mohl vzniknout chaos – ať už s ohledem na již běžící řízení, popř. nedostatečné organizační a technické zázemí. Existuje mezi exekutory nějaké jednotné stanovisko, jak by se mělo v tomto případě postupovat?

Ako hovorím – nechcem nijakým spôsobom prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu. Registrujem vyjadrenie ministra spravodlivosti, že jeho rezort pred akýmikoľvek zásadnými zmenami súčasného systému počká na rozhodnutie Ústavných sudcov a bude ho v plnej miere rešpektovať. Nech by teda bolo toto rozhodnutie akékoľvek, v prípade potreby bude legislatívne konať ministerstvo.

 

Jsou k dispozici nějaká konkrétní statistická data, popř. odborné studie, které analyzují, jaký konkrétní finanční dopad mělo zavedení místní příslušnosti na věřitele, resp. zprostředkovaně pak na dlužníky?

Predpokladám, že tento dosah nie je možné presne špecifikovať. Veriteľom vždy ide o čo najvyššiu vymožiteľnosť, ale úspešnosť vymáhania ovplyvňujú mnohé faktory, ktoré pôsobili alebo pôsobia súbežne so systémom náhodného prideľovania. Ide napríklad o dlhotrvajúcu snahu prakticky všetkých vlád naprieč politickým spektrom prichádzať s legislatívou, ktorá posúva rovnováhu v neprospech oprávneného a v prospech povinného. V posledných rokoch sa na Slovensku zvyšovala nepostihnuteľná suma exekúcie, zvyšuje sa životné minimum, sledujeme celoeurópsky trend poklesu podávania exekúcií a do toho ešte Slovensko pred piatimi rokmi absolvovalo experiment v podobe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý sa úplne inak vysporiadal s nevymožiteľnými exekúciami. Je to príliš veľký mix faktorov na to, aby bolo možné odčleniť výlučne ekonomický dopad zavedenia náhodného prideľovania.

 

Jedním z argumentů proti místní příslušnosti bylo, že někteří exekutoři nejsou vybaveni nebo kapacitně připraveni zvládat větší agendu? Potvrdilo se to? Kolik exekutorů následně skončilo, ať již dobrovolně či nuceně, protože nezvládli zvýšený počet exekucí?

Po zavedení náhodného elektronického prideľovania sa vo všetkých exekútorských úradoch na Slovensku uskutočnili kontroly. Každý exekútor totiž musel garantovať, že je dostatočne personálne, materiálne, technicky a odborne pripravený na to, aby zvládol nápad všetkých exekúcií pridelených súdom. Prešli sme naozaj úrad po úrade a výsledkom bolo, že päť exekútorov ukončilo svoju činnosť, pretože tieto náročné podmienky nevedelo garantovať.

 

Kolik zaměstnanců celkem zaměstnávali slovenští soudní exekutoři před zavedením místní příslušnosti a kolik nyní? Došlo k celkovému poklesu anebo došlo pouze k přesunům uvnitř systému – tj. exekutoři s velkým nápadem propouštěli, ale exekutoři s malým nápadem naopak nabírali nové?

Zavedením náhodného elektronického prideľovania došlo k vnútornej stabilizácii mnohých exekútorských úradov, pretože im tento systém garantuje určitý stupeň nápadu. Ale opäť platí, že nie je možné extrahovať jedno opatrenie od celkového mixu zmien v exekučnej oblasti a hľadať jeho konkrétny dopad, v tomto prípade na zamestnanosť. Zoberte si, že za posledných osem rokov výrazne klesol počet samotných súdnych exekútorov na Slovensku – kým v roku 2017 nás bolo 305, dnes je to len 240, čo je pokles o viac ako pätinu. A určite neplatí, že za týmto poklesom je len elektronické prideľovanie, ale ako hovorím, celková situácia v oblasti vymáhania pohľadávok.

 

Existují podle vás rozdíly v kvalitě výkonu činnosti mezi exekutory v jednotlivých regionech? V čem konkrétně tkví tyto rozdíly?

Osobne naozaj rozdiely nevidím a vždy pri tejto príležitosti zdôrazňujem, že každý exekútor koná podľa toho istého zákona a tej istej vyhlášky. Ak existuje nejaký objektívny rozdiel v regionálnej štruktúre Slovenska vzhľadom k exekúciám, tak iba ten, že v hlavnom meste je dvoj- až trojnásobný počet exekútorských úradov ako v iných krajoch. Rozumiem preto niektorým výhradám bratislavských kolegov, že majú nižší nápad ako v niektorých krajoch, ale žiaľ, nevidím žiaden jednoduchý spôsob, ako to zmeniť tak, aby sa neporušila podstata celého systému prideľovania.

 

Odpůrci i zastánci místní příslušnosti argumentují, že došlo ke změně v úspěšnosti vymáhání. Odpůrci tvrdí, že došlo k poklesu. Zastánci naopak, že se zvýšila. Jak to tedy je? Jak se v tom má veřejnost orientovat?

Už som spomenul, že rôzne „štatistiky“ odporcov náhodného prideľovania sú čistým a účelovým výmyslom. Ale súhlasím s vami – verejnosť sa v tom môže vyznať len veľmi ťažko. Je zrejmé, že chýbajú nezávislé a spoľahlivé analytické dáta od renomovaných inštitúcií, ktoré by nebolo možné spochybniť. Ale je to aj daň za dobu, v ktorej žijeme a v ktorej sa vedecké fakty a exaktné dáta dostávajú do konfliktu s „právom na vlastný názor“ – a ja dodávam, že aj na vlastný fakt.

 

Jaký dopad má podle vás místní příslušnost na rychlost vymáhání pohledávek? Prodlužuje se nebo zkracuje průměrná doba trvání exekučního řízení?

Tu sa naopak dá jednoznačne povedať, že náhodné prideľovanie sa pozitívne podpísalo na rýchlosti exekučného konania. Index od nápadu po prvú vymoženú platbu sa znížil na 103 dní. Je to aj logické, pretože napríklad prípady od jedného veľkého veriteľa s celoslovenskou pôsobnosťou sa nehromadia na jednom, dvoch či troch exekútorských úradoch, ale rovnomerne sa rozdeľujú medzi všetkých 240. Rýchlosť exekučného konania je teda jednoznačne vyššia.

 

V ČR je nyní aktuální téma vícečetných exekucí. Jaká je situace na Slovensku? Zvyšuje se počet dlužníků, kteří mají vícero exekucí anebo tito dlužníci včas „utečou" do insolvenčního řízení?

Štatistiky tohto typu boli výrazne ovplyvnené už spomenutým zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý spravil hrubú čiaru za mnohými nevymožiteľnými exekúciami. Viacnásobné exekúcie sú už dlhší čas realitou a hoci máme náhodné prideľovanie, exekúcie rovnakého dlžníka končia u toho istého exekútora. Je pravdou, že v osobnom bankrote končí čoraz viac povinných – podľa posledných štatistických údajov sa napríklad v marci tohto roka výrazne zvýšil počet osobných bankrotov a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o nárast o 31 percent. 

 

V ČR je v plném proudu zastavování bezvýsledných exekucí. Jaká je situace na Slovensku? Jak se řeší bezvýsledné exekuce?

Riešili sa jednorazovo už spomenutým zákonom, pretože nimi boli zahltené súdy. Dnes platí, že exekúcia na majetok právnickej osoby sa zastaví, ak sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Pri fyzických osobách je toto obdobie päťročné.

 

Jaký je stav elektronizace, digitalizace exekučního řízení na Slovensku? Je dostatečná? Plánují se v této oblasti nějaké změny?

Práve novela Exekučného poriadku z roku 2017, ktorou sa zaviedlo náhodné prideľovanie exekúcií, stanovila aj povinnosť elektronickej komunikácie súdnych exekútorov. Postupne sa digitalizujú takmer všetky procesy – za ostatné desaťročie teda výrazne klesol počet klasických poštových zásielok, aj keď sa v niektorých prípadoch stále vyskytujú.

 

Když pomineme místní příslušnost, plánují se nějaké zásadní legislativní změny v oblasti exekucí? Mělo by k nějakým změnám dojít? K jakým? Co nejvíce trápí všechny soudní exekutory na Slovensku?

Vláda si do svojho plánu legislatívnych úloh na tento rok stanovila aj otvorenie Exekučného poriadku. Pevne verím, že nepôjde o žiadne zmeny v spôsobe prideľovania exekúcií, pokým Ústavný súd nerozhodne o spomenutom podaní. Slovenská komora exekútorov dlhodobo zdôrazňuje potrebu viacerých legislatívnych zmien, napríklad zavedenia elektronických dražieb a ja som naozaj rád, že minulý rok sa tento proces konečne spustil, pretože Slovensko je spolu s Bieloruskom poslednou európskou krajinou, ktorá tento systém ešte nemá. Potrebujeme zároveň doriešiť praktické otázky, ako je napríklad zánik úradu. Vo všeobecnosti by sme však privítali také zmeny – a to súvisí s druhou časťou vašej otázky – ktoré prinesú súdnym exekútorom novú prácu a nové možnosti uplatnenia sa, pretože klesajúci trend vymáhania pohľadávok naznačuje, že so svojou pôvodnou činnosťou si ekonomicky v budúcnosti jednoducho nevystačíme.

 

 

 JUDr. Boris Gerbery, soudní exekutor, Slovenská republika

 

Co byl podle vás hlavní smysl a účel zavedení místní příslušnosti soudních exekutorů? Byl tento účel naplněn? Pokud nebyl, jakým jiným způsobem, který je podle vás vhodnější, by bylo možné jej naplnit?

 

V posledných rokoch, pred zavedením účinnosti novely exekučného poriadku č. 2/2017 Z.z., pregnantne narástol počet exekúcií, v ktorých sa nedarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky. Súdy táto agenda neúmerne zaťažila a neustále pribúdajúce nové exekúcie sa koncentrovali prevažne v rukách  malej skupiny exekútorov. Prevládali  subjektívne  osobné  väzby  exekútorov a oprávnených, hlavne veľkých, inštitucionálnych veriteľov lokalizovaných na území hlavného mesta. Začali presakovať správy o korupčných tendenciách. Exekútori nepodávali podnety na zastavenie neúspešných exekúcií, a pokiaľ aj došlo k sporadickému zastaveniu, neboli uplatnené exekučné trovy. Toto bolo kompenzované zo strany oprávnených podávaním nových návrhov, pričom celý tento proces sa začal podobať na pyramídovú hru. Snahou zákonodarcu teda bolo znížiť resp. zastaviť exekúcie, v ktorých sa nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky, odbremeniť súdy, prerušiť korupčné väzby a v neposlednom rade pomôcť povinným vymaniť sa z bludného kruhu nezastavených exekúcií. S odstupom rokov môžem povedať, že podľa môjho názoru bol zámer zákonodarcu naplnený.

 

Jak konkrétní pozitivní a negativní dopady měla tato změna na výkon exekucí v praxi? Je efektivnější nebo komplikovanější?

Rozhodovacia činnosť súdu sa urýchlila tým, že sa jediným kauzálne príslušným exekučným súdom stal Okresný súd v Banskej Bystrici, na ktorý bolo prenesené celé posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany účastníkov až do vydania poverenia. Celý priebeh exekučného konania prešiel do kompetencie tohto súdu. Návrhy na začatie exekúcie si účastníci podávajú pomocou elektronického formuláru prostredníctvom právneho zástupcu alebo exekútora sami. Exekúcia je teda pokračovaním súdneho konania a súdny exekútor je elektronicky pridelený na základe náhodného výberu prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica s následným rozdeľovaním exekúcii jednotlivým exekútorom na základe princípu teritoriality.

Nezávislosť exekútora sa zvýšila hlavne tým, že zákon pevne stanovuje lehoty pre zastavenie neúspešnej exekúcie. Ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekútor exekúciu zastaví. Podobne, ak pri vedení exekúcie na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekútor exekúciu zastaví.

 

Změnila se podle vás důvěra laické veřejnosti v exekuční systém po zavedení místní příslušnosti? Jak?

Myslím si, že nie. Exekučné konanie je súčasťou justície a dôvera verejnosti v justíciu je na úplne spodných priečkach dôveryhodnosti.

 

Zastánci místní příslušnosti tvrdí, že zvyšuje transparentnost a zabraňuje “honu na dlužníka”. Potvrzuje aktuální exekuční praxe tuto tezi?

Nazdávam sa, že transparentnosť sa určite zvýšila, pretože ak je proti povinnému vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonával skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému; náhodný výber exekútora sa v takom prípade nepoužije. Platí teda, že jeden povinný by mal mať všetky exekúcie koncentrované u jedného exekútora.

 

Odpůrci upozorňují, že místní příslušnost vede k nerovnoměrnému zatížení exekutorů v různých regionech a poškození věřitelů. Projevuje se to v praxi? Někteří věřitelé se zdráhali na začátku zahajovat nové exekuce. Jaký je aktuální stav?

Voči elektronickému prideľovaniu exekúcií prostredníctvom náhodného výberu nemám námietky. Nazdávam sa, že pokiaľ je exekúcia pokračovaním na súde, kde je taktiež výber sudcov, resp. senátov prideľovaný náhodným výberom, tak aj exekútor by mal byť selektovaný týmto systémom. Pokiaľ ide o princíp teritoriality na aktuálnom krajovom princípe, tento je podľa môjho názoru značne disproporčný. V jednotlivých krajoch nie je rovnaký počet exekútorov a aj nápad na jednotlivé kraje je markantne rozdielny. Domnievam sa, že pri aplikovaní zásady teritoriality by bolo vhodné zvážiť návrat z krajového princípu na územie celej Slovenskej republiky a to najmä pri exekúciách na peňažné plnenie. Toto riešenie by prinieslo rovnomerné rozdelenie exekúcií medzi jednotlivých súdnych exekútorov. Počiatočná neochota podávať nové návrhy na exekúcie bola spôsobená spočiatku najmä komplikáciami pri podávaní návrhu prostredníctvom portálu ministerstva spravodlivosti SR (e-žaloby). Vyplnenie formuláru návrhu na vykonanie exekúcie a konverzie exekučného titulu a príloh boli ťažkopádne a pomerne zložité. V súčasnosti je technické riešenie zjednodušené a zautomatizované, čo vedie k uľahčeniu podávaniu návrhov na vykonávanie exekúcií.

 

Odpůrci i zastánci se argumentačně přebíjí a navenek se vše jeví dost konfrontačně. Lze v této otázce najít něco, co obě skupiny spojuje? Je možné najít nějaký kompromis, se kterým by všichni byli spokojeni anebo alespoň „stejně nespokojeni“?

Ak máte na mysli odporcov alebo zástancov náhodného prideľovania, tak odporcov nepoznám. To, že niekto poukazuje na určité nedostatky alebo chyby súčasného náhodného prideľovania ešte neznamená, že je odporcom tohto prideľovania. Ako som už uviedol, aj ja mám určité výhrady k fungovaniu tohto systému, avšak bez toho aby som chcel systém náhodného prideľovania spochybňovať.

 

Jak hodnotíte aktuální návrh na „zrušení místní příslušnosti“ u Ústavního soudu? Je podle vás opodstatněný? Jak si myslíte, že to řízení skončí?

V roku 2023 podala skupina poslancov NRSR podanie na Ústavný súd o posúdenie súladu § 55 Exekučného poriadku s Ústavou SR. Ústavný súd SR toto podanie prijal na ďalšie konanie. Neostáva nám nič iné, len počkať na rozhodnutie Ústavného súdu.

 

Pokud by Ústavní soud návrhu vyhověl, tak by mohl vzniknout chaos – ať už s ohledem na již běžící řízení, popř. nedostatečné organizační a technické zázemí. Existuje mezi exekutory nějaké jednotné stanovisko, jak by se mělo v tomto případě postupovat?

Akokoľvek v tomto prípade Ústavný súd rozhodne, ďalší postup bude mať v rukách zákonodarca, ktorý bude musieť dať aktuálne znenie zákona do súladu s rozhodnutím Ústavného súdu v lehote do šiestich mesiacov od jeho vyhlásenia.

 

Jsou k dispozici nějaká konkrétní statistická data, popř. odborné studie, které analyzují, jaký konkrétní finanční dopad mělo zavedení místní příslušnosti na věřitele, resp. zprostředkovaně pak na dlužníky?

Štatistika, štúdia, ani analýza dotýkajúca sa finančného dopadu po zavedení miestnej príslušnosti či na veriteľov, alebo dlžníkov mi nie je známa, avšak v dôsledku automatizácie podávania návrhov na jediný príslušný Okresný súd Banská Bystrica zaiste koncentrovaním exekúcií u jedného exekútora klesli i náklady veriteľov a dlžníkov. Pri všetkých exekúciách bola zákonodarcom stanovená výška hotových výdavkov pre exekútora stanovená paušálnou sumou, ktorá nemôže byť prekročená.

 

Jedním z argumentů proti místní příslušnosti bylo, že někteří exekutoři nejsou vybaveni nebo kapacitně připraveni zvládat větší agendu? Potvrdilo se to? Kolik exekutorů následně skončilo, ať již dobrovolně či nuceně, protože nezvládli zvýšený počet exekucí?

Nie, toto sa vôbec nepotvrdilo. Myslím si, že všetci splnili personálne, materiálne ako aj technické podmienky pre riadny výkon činnosti exekútora.

 

Kolik zaměstnanců celkem zaměstnávali slovenští soudní exekutoři před zavedením místní příslušnosti a kolik nyní? Došlo k celkovému poklesu anebo došlo pouze k přesunům uvnitř systému – tj. exekutoři s velkým nápadem propouštěli, ale exekutoři s malým nápadem naopak nabírali nové?

Nemyslím si, že princíp teritoriality a miestnej príslušnosti mal vplyv na zvýšenie alebo zníženie počtu zamestnancov, optimalizácia počtu zamestnancov skôr súvisí s využívaním informačných systémov a nástupom AI. Prípadný zvýšený nápad bolo možné kompenzovať elektronizáciou.

 

Existují podle vás rozdíly v kvalitě výkonu činnosti mezi exekutory v jednotlivých regionech? V čem konkrétně tkví tyto rozdíly?

Samozrejme, že existujú. Exekútor je tiež len človek, a teda na základe rôznych subjektívny faktorov existujú rozdiely vo výkone jednotlivých exekútorov, tie však nemusia byť spôsobené regiónmi.

Objektívne sa na výkone podieľa región, v ktorom exekútor pôsobí. Na Slovensku sú obrovské regionálne rozdiely medzi Bratislavou (a západným Slovenskom) a východom Slovenska. Iná je vymožiteľnosť v krajoch s 2-3 % mierou nezamestnanosti a iná s 6,5-7,5 % mierou, na to je naviazaná príjmová nerovnosť obyvateľstva a podiel marginalizovaných skupín obyvateľstva. Vymožiteľnosť je na západe Slovenska 33,40 %. Vymožiteľnosť je na východe Slovenska 25,17 %.

 

Odpůrci i zastánci místní příslušnosti argumentují, že došlo ke změně v úspěšnosti vymáhání. Odpůrci tvrdí, že došlo k poklesu. Zastánci naopak, že se zvýšila. Jak to tedy je? Jak se v tom má veřejnost orientovat?

Úspešnosť vymáhania je v priemere 30,80 %, čo myslím zodpovedá európskym štandardom. Na úspešnosť vymožiteľnosti nemá vplyv teritorialita, ale iné objektívne faktory, napr. zvýšenie nepostihnuteľnej časti; exekútor musí ponechať na účte povinného 165,- EUR, pri exekúciách zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov je základná nepostihnuteľná suma 140 % životného minima, momentálne 383,58 EUR, a to pri zachovávaní tretinového systému. Pri predaji nehnuteľností, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000,- EUR, nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, kde má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Pri predaji hnuteľných vecí sú obmedzenia taxatívne vymenované v §114 a §115 Exekučného poriadku.

 

Jaký dopad má podle vás místní příslušnost na rychlost vymáhání pohledávek? Prodlužuje se nebo zkracuje průměrná doba trvání exekučního řízení?

Miestna príslušnosť nemá vplyv na dĺžku exekučného konania. K zrýchleniu exekučného konania prispieva najmä možnosť doručiť Upovedomenie o začatí exekúcie osobám, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov vyhýbajú jeho doručeniu v zmysle § 61b Exekučného poriadku po splnení stanovených úkonov zverejnením v Obchodnom vestníku. Ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekútor exekúciu zastaví. Podobne, ak pri vedení exekúcie na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekútor exekúciu zastaví.

 

V ČR je nyní aktuální téma vícečetných exekucí. Jaká je situace na Slovensku? Zvyšuje se počet dlužníků, kteří mají vícero exekucí anebo tito dlužníci včas „utečou“ do insolvenčního řízení?

Pokiaľ môžem hovoriť za seba, tak viac ako 2/3 povinných majú dve a viac, ktoré proti nim vediem. Áno, zaznamenávame zvýšený počet vyhlasovaných drobných oddlžovacích konkurzov.

 

Na Slovensku je velice vstřícná úprava oddlužení v insolvenčním řízení. Jak to hodnotíte? Máte přehled o dluhové recidivě, kdy se dlužník po oddlužení opět vrací do exekuce, protože si udělá nové dluhy? Existují nějaká statistická data?

Každá fyzická osoba, proti ktorej sa vedie exekučné konanie, môže požiadať o oddlženie. Právna úprava na Slovensku je voči takýmto dlžníkom veľmi benevolentná. Aj ten, kto sa z akýchkoľvek dôvodov snaží vyhýbať plneniu svojich platobných povinností, ak má pritom pevné nervy a čas, sa úspešne dokáže vyhnúť plneniu svojich dlhov a je v súlade zo zákonom oddlžený. Približne 1 % oddlžených osôb zase spadá do exekúcie.

 

V ČR je v plném proudu zastavování bezvýsledných exekucí. Jaká je situace na Slovensku? Jak se řeší bezvýsledné exekuce?

Najväčšia časť bezvýsledných exekúcií bola zastavená zákonom č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorým sa určujú pravidlá pre ukončenie exekúcií začatých pred 1. 4. 2017, tzv. staré exekúcie. Štatistiky hovoria, že počet starých exekúcií medzi januárom a októbrom 2020 klesol z 2,99 mil. na 1,38 mil. Bezvýsledné exekúcie, ktoré napadli po 1. 4. 2017, sa zastavujú v zákonom určených lehotách (§ 61n Exekučného poriadku od 1. 4. 2017 - 5 rokov FO, 2,5 roku PO).

 

Jaký je stav elektronizace, digitalizace exekučního řízení na Slovensku? Je dostatečná? Plánují se v této oblasti nějaké změny?

Elektronizácia exekučného konania na Slovensku je, s výnimkou, určite nedostatočná. Absentuje najmä možnosť vykonávania elektronických dražieb, a to je myslím si, hlavný predpoklad zrýchlenia a zefektívnenia celého exekučného konania.

 

Když pomineme místní příslušnost, plánují se nějaké zásadní legislativní změny v oblasti exekucí? Mělo by k nějakým změnám dojít? K jakým? Co nejvíce trápí všechny soudní exekutory na Slovensku?

Podľa legislatívneho plánu úloh je na druhý polrok tohto roku plánovaná novelizácia exekučného poriadku, a pokiaľ mi je známe, mali by sa upraviť práve možnosti vykonávania elektronických dražieb, precizovanie ukončenia činnosti exekútora, zánik exekútorského úradu a to aj v súvislosti so zavedením vekového cenzusu, zjednotenie lehôt.

 

Ptal se: Mgr. Ing. Antonín Toman