Donucovacie opatrenia v slovenskom Exekučnom poriadku

Začiatkom roka 2020 sa Slovenská komora exekútorov (ďalej aj „SKE“) obrátila na designovanú ministerku spravodlivosti rozsiahlejším listom, v ktorom okrem riešenia aktuálnych otázok opatrení súvisiacich s pandémiou v oblasti justície a informovaní o správe UIHJ (International Union of Judicial Officers) ponúkla ministerstvu spoluprácu aj pri legislatívnych opatreniach posilňujúcich právny štát a postavenie súdneho exekútora.

Už na jar toho istého roku, po prvých stretnutiach SKE s predstaviteľmi sekcie civilného práva, začali prípravné práce na legislatíve zameranej na efektívne a zrýchlené vedenie exekúcií na nepeňažné plnenie a vynucovanie povinností dôležitých pre ukončenie exekúcií. Požiadavka jednej z vládnych strán na prioritnú realizáciu „exekučnej amnestie“ však túto iniciatívu odložila na neurčito a nebolo v nej možné pokračovať. Nakoniec sa tento legislatívny zámer dostal do plánu legislatívnych úloh na rok 2022, teda až po zásadnej novelizácii nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktorým sa od 1. 1. 2022 zásadne upravili parametre nariadenia smerom k navýšeniu súm, ktoré sa povinnému nesmú zraziť.

Prvé diskusie medzi SKE a ministerstvom sa viedli práve so zameraním na nepeňažné exekúcie, pričom zefektívnenie spôsobov vedenia peňažných exekúcií malo byť predmetom až neskorších legislatívnych procesov
(k čomu doposiaľ nedošlo). Ministerstvo si uvedomilo neochotu povinných spolupracovať so súdnym exekútorom, a to predovšetkým v kontraste so spoluprácou, ktorú dlžník poskytuje správcovi v insolvenčných konaniach. Bolo zrejmé, že množstvo dlžníkov, napriek mimoriadne liberálnej právnej úprave osobných bankrotov prijatej v roku 2017, nevyužíva možnosť oddlžovacieho konkurzu, ostáva v exekúciách, tieto nijakým spôsobom nerieši a súdneho exekútora ignoruje. Moderné technológie, finančné produkty, neobanky, kryptomeny, právne inštitúty (napr. zverenecké fondy), ako aj ďalšie mnohé spôsoby, ktorými sa možno vyhnúť tradičným spôsobom vedenia exekúcie zasahujúcim iba do majetkovej sféry dlžníka, sú dnes už všeobecne dostupné a využívané. Základnou otázkou teda bolo, ako takýchto dlžníkov primať, aby si plnili aspoň základné povinnosti.

Práve v tomto uvedomení si zásadného významu potreby spolupráce povinného s ohľadom na meniace sa majetkové a spoločenské pomery možno hľadať základ myšlienky právnej úpravy opatrení, ktoré by dlžníka donútili s exekútorom spolupracovať, a to predovšetkým v kontexte nepeňažných exekúcií. Ako základ pre diskusiu slúžila nesporná efektívnosť exekúcie zadržaním vodičského preukazu pri vymáhaní výživného. Zároveň, ako politicky neschodná cesta bola hneď v úvode odmietnutá inšpirácia nemeckou právnou úpravou v podobe núteného zadržania povinného, ktorý nepodá vyhlásenie o majetku. Čo sa týka konkrétnych druhov použiteľných donucovacích opatrení, jedna z úvah smerovala k čo najširšiemu spôsobu ich vyjadrenia, ktoré by zahŕňalo najrôznejšie oprávnenia a licencie poskytované štátom. Totiž také zadržanie vodičského preukazu nemusí určitej skupine osôb prekážať, avšak mohli by byť zásadne ovplyvnení stratou napríklad oprávnenia loviť ryby a pod.

Povinnosť aspoň podať vyhlásenie o majetku pri peňažných exekúciách bola vnímaná ako tak významná, že by mala byť tiež osobitne vynucovaná. Podľa aktuálnej slovenskej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku (ďalej aj „EP“) povinný musí poskytnúť exekútorovi ním požadovanú súčinnosť. Ak je to na ukončenie exekúcie potrebné a je to primerané vymáhanému nároku, exekútor povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku (§ 41 ods. 1 EP). Popri povinnom možno na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu podľa § 40 ods. 2. Výzva na vyhlásenie o majetku je vnímaná ako najširšia forma súčinnosti, v ktorej by sa mal povinný pravdivo priznať nie len k majetkovým pomerom, vrátane tých, ktoré nemožno zistiť z verejných registrov, ale aj k bezodplatným, či odporovateľným úkonom vykonaným v posledných troch rokoch.

Hoci uvedenie nepravdivých údajov vo vyhlásení o majetku môže naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a Trestného zákona, nepodanie vyhlásenia o majetku trestnoprávnej sankcii nepodlieha. Sankcionovanie neposkytnutia súčinnosti povinným poriadkovou pokutou uloženou súdom sa v praxi ukázalo ako ťažkopádne a neúčinné.

Ďalším identifikovaným problémom bola praktická nemožnosť zabezpečiť niektoré motorové vozidlá používané povinným na účely exekúcie. Dlhodobo bolo poukazované na nesprávne zaradenie exekúcie zadržaním vodičského preukazu pri vymáhaní výživného medzi spôsoby vykonania exekúcie, pretože nejde o spôsob vedenia exekúcie v pravom zmysle, ktorý by priamo zasahoval do majetkovej sféry dlžníka.

Vo vzťahu k nepeňažným exekúciám spôsoboval zásadný problém neurčitý spôsob ukladania pokút za nesplnenie povinnosti pri exekúcii uskutočnením prác a výkonov na nezastupiteľné plnenie a zároveň limitujúca maximálna výška pokuty, ktorá sa v určitých prípadoch javila ako nedostatočná.

Tieto myšlienkové a teoretické tézy vyústili v prvotný návrh inštitútu donucovacích opatrení. Návrh novelizácie Exekučného poriadku z jesene 2020 počítal s jednoduchým riešením obsiahnutým v jedinom paragrafe. Po každom ďalšom otvorení tejto témy legislatívny materiál bujnel. Hneď v úvode považujeme za potrebné zdôrazniť, že donucovacie opatrenia boli koncipované tak, aby ich s výnimkou vymáhania výživného nebolo možné uložiť z dôvodu neplnenia peňažnej povinnosti uloženej exekučným titulom.

K legislatívnej príprave materiálu stojí ešte za zmienku, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania celkom zásadné pripomienky vzniesol nečakaný oponent. Generálnej prokuratúre sa nezdali príliš široké oprávnenia súdneho exekútora autoritatívne rozhodovať o donucovacích opatreniach. Čiastočne to odôvodňovali postavením súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva, ktoré bolo dané ešte v roku 1995, keď sa povolanie exekútora kreovalo. Pokúšali sme sa oponovať tým, že postavenie súdneho exekútora sa z hľadiska nestrannosti a nezávislosti podstatne modifikovalo po zavedení náhodného prideľovania, a preto je možné zverovať mu zodpovednejšie úlohy v justičnom systéme.

Výsledok legislatívneho procesu

Po viacerých odkladoch na neurčito sa Národná rada SR 1. februára 2023 uzniesla na zákone č. 48/2003 Z. z., ktorý novelizuje Exekučný poriadok. Tento s účinnosťou od 1. apríla 2023 priniesol inštitút donucovacích opatrení do právnej praxe (právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 43a až § 43d EP). Vládny návrh zákona sa upravoval ešte v národnej rade, takže do poslednej chvíle existovali pochybnosti, v akej podobe bude materiál schválený.

Podľa dôvodovej správy „základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre úspešné a rýchle ukončenie exekučného konania“. Donucovacie opatrenia majú byť účinným prostriedkom na vynútenie a upevnenie autority súdu a súdneho exekútora. Zároveň majú zabezpečiť dostatočnú motiváciu pre povinného k plneniu jeho dotknutých povinností. Základnú funkciu donucovacích opatrení predstavuje predovšetkým ich preventívny charakter, až následne nastupuje represívna funkcia. Na to, aby donucovacie opatrenia mohli byť vykonané, zákonodarca priznáva súdnemu exekútorovi oprávnenie na vykonanie donucovacieho opatrenia.

Zavedené donucovanie opatrenia sú nasledovné:

peňažná pokuta,
zadržanie vodičského preukazu,
zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II (ďalej len „osvedčenie o evidencii vozidla"),
použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci.

Donucovacie opatrenie môže exekútor uložiť aj bez návrhu. V upovedomení o jeho uložení upovedomí dotknutú osobu o jeho uložení a o spôsobe jeho vykonania, ak ho je možné určiť, a vyzve túto osobu, aby do 15 dní od doručenia upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia splnila dotknutú povinnosť alebo podala námietky proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia. Toto upovedomenie sa doručuje iba povinnému alebo osobe dotknutej donucovacím opatrením. Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia a príkaz na jeho vykonanie sa doručuje do vlastných rúk.

Donucovacie opatrenie možno uložiť, ak

ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom alebo
ak zákon uloženie donucovacieho opatrenia predpokladá.

Ak ide o exekúciu, v ktorej môže byť donucovacie opatrenie uložené, poučenie o tejto možnosti musí obsahovať aj upovedomenie o začatí exekúcie.

Všeobecnou podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je:

možno predpokladať, že bez použitia donucovacieho opatrenia nedôjde k splneniu povinnosti,
exekútor alebo súd prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia.

Trvanie donucovacích opatrení

Všeobecne platí, že donucovacie opatrenie možno uložiť až po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok (15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie) alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.

Donucovacie opatrenie s výnimkou peňažnej pokuty môže trvať najviac jeden rok. Prvotný návrh dokonca počítal s trvaním donucovacieho opatrenia najviac šesť mesiacov.

Zrušenie donucovacieho opatrenia nebráni uloženiu iného donucovacieho opatrenia alebo uloženiu rovnakého donucovacieho opatrenia opakovane za podmienok ustanovených zákonom.

Ak donucovacie opatrenie alebo jeho rozsah nevedie k splneniu dotknutej povinnosti, exekútor upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia zruší.

Prostriedkom procesnej obrany proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia sú námietky. Námietky podané oprávnenou osobou, s výnimkou donucovacieho opatrenia použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, majú odkladný účinok. Na základe podaných námietok je exekútor oprávnený donucovacie opatrenie zrušiť autoremedúrou.

Nepeňažné exekúcie

Pri nepeňažných exekúciách zákon predpokladá možnosť uloženia donucovacieho opatrenia pri exekúcii odobratím veci a vynucovaní negatórnych a iných povinností (t.j. nezastupiteľné plnenia). V prípade nepeňažných exekúcií je dôležité, že súdny exekútor musí vždy najprv využiť peňažnú pokutu, a ak je toto donucovacie opatrenie neúspešné a súd vydal dodatok k povereniu, môže pristúpiť k ukladaniu iných donucovacích opatrení.

Iné použitie donucovacích opatrení

Donucovacie opatrenia možno použiť aj na donucovanie k splneniu:

výživného,
povinnosti podať súčinnosť podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku (možno uložiť iba peňažnú pokutu),
povinnosti podať vyhlásenie o majetku.

Ako už bolo uvedené, keďže tieto povinnosti možno vyžadovať aj od iných osôb ako povinného (napr. od štatutára), možno voči nim uplatniť aj donucovacie opatrenia.

Podľa nášho názoru treba ako autonómnu úpravu nenadväzujúcu na všeobecné ustanovenia o donucovacích opatreniach vnímať predmetnou novelizáciou doplnenú možnosť zabezpečenia spísanej hnuteľnej veci použitím technických prostriedkov brániacich užívaniu veci (§121 Exekučného poriadku).

Pri ukladaní donucovacieho opatrenia je zároveň potrebné, aby súdny exekútor prihliadal najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia, vzhľadom k dotknutej povinnosti, ktorá sa má vymôcť. Zároveň by mal s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť, či by uloženie donucovacieho opatrenia viedlo k ukončeniu exekučného konania alebo aspoň k čiastočnému uspokojeniu vymáhanej povinnosti.

Donucovacie opatrenia s výnimkou peňažnej pokuty nemožno vykonať voči:

osobe, u ktorej sa preukáže, že podstatná časť príjmov tejto osoby je priamo podmienená držbou vodičského preukazu, oprávneným užívaním veci, ktorej užívaniu má byť bránené použitím technických prostriedkov, alebo držbou osvedčenia o evidencii vozidla,
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Táto výnimka je formulovaná absolútne.

Zastavenie vykonávania donucovacieho opatrenia

Exekútor sa bezodkladne postará o to, aby sa donucovacie opatrenie nevykonalo alebo prestalo vykonávať a zruší všetky príkazy a iné opatrenia súvisiace s takýmto donucovacím opatrením, ak

dôjde k splneniu dotknutej povinnosti,
zrušeniu upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia alebo
zastaveniu exekúcie.

Ak ide o uloženú pokutu, tá sa považuje v časti, v ktorej nebola vykonaná za nevymáhateľnú, ak bola exekúcia zastavená alebo došlo k splneniu povinnosti, pre ktorú bola uložená. Zrušenie donucovacieho opatrenia nebráni uloženiu iného donucovacieho opatrenia alebo uloženiu rovnakého donucovacieho opatrenia opakovane.

Odmena exekútora

Za uloženie donucovacieho opatrenia patrí exekútorovi odmena podľa § 20a vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Za uloženie peňažnej pokuty patrí exekútorovi odmena 50 EUR. Za vykonanie tohto donucovacieho opatrenia patrí exekútorovi odmena ako pri exekúcii na peňažné plnenie. Za uloženie donucovacieho opatrenia zadržanie vodičského preukazu a zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla vrátane jeho vykonania patrí exekútorovi odmena 50 EUR. Za uloženie a vykonanie použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci patrí exekútorovi odmena 100 EUR. V prípade opakovaného uloženia rovnakého donucovacieho opatrenia patrí exekútorovi polovičná odmena.

Peňažná pokuta

Podľa výšky uloženej pokuty zákon diferencuje medzi pokutou ukladanou exekútorom a súdom. Práve v tomto sa najzásadnejšie prejavili spomínané námietky vznesené v legislatívnom procese.

Exekútor môže v zákonom predpokladaných prípadoch fyzickej osobe uložiť prvú pokutu najviac vo výške 500 EUR a pri opakovanom uložení najviac v súhrne 2 000 EUR. Pri osobe podľa § 40 ods. 2 (t.j. štatutári a pod.) najviac v súhrne 10 000 EUR. Právnickej osobe môže exekútor uložiť prvú pokutu najviac 1 000 EUR a pri opakovanom uložení najviac v súhrne 30 000 EUR.

Ak uloženie pokuty exekútorom neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, alebo je uloženie nižšej pokuty nedostačujúce, s ohľadom na význam povinnosti, ktorá sa vynucuje, môže exekútor požiadať súd, ktorý môže uložiť fyzickej osobe pokutu najviac v súhrne 30 000 EUR. Pri právnickej osobe môže súd uložiť pokutu až do výšky 10 % jej ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. V prípade, že nie je možné zistiť ročný obrat alebo ho možno zistiť len s ťažkosťami, najviac v súhrne 50 000 EUR. V rámci jednej exekúcie nemôže súhrnná výška uložených pokút presiahnuť ustanovenú maximálnu výšku, pričom sa do nej započítavajú aj všetky opakované pokuty. Maximálna výška pokuty, ktorú súd môže uložiť zahŕňa aj pokuty uložené exekútorom.

Vykonanie peňažnej pokuty, a to aj pokuty uloženej exekútorom, zákonodarca naviazal na vydanie dodatku k povereniu exekučným súdom. Dodatok k povereniu však súd nevydá, ak dospeje k záveru, že nebol splnený predpoklad, že bez uloženia donucovacieho opatrenia nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti alebo v prípade, že výška peňažnej pokuty uložená súdnym exekútorom je zjavne neprimeraná významu dotknutej povinnosti. Nevyhnutný podklad pre vymáhanie takejto peňažnej pokuty predstavuje teda dodatok k povereniu, ktorý na návrh súdneho exekútora vydá exekučný súd. Účelom vydávania dodatku k povereniu je vykonanie uloženej pokuty v rámci vedenej exekúcie, pretože cieľom zavedenia novej právnej úpravy nemá byť vytvárať nové exekúcie.

Exekútor po vydaní dodatku k povereniu vydá upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pokuty, ktorú vykoná niektorým zo spôsobov pre uspokojenie práv na peňažné plnenie. Vymožená peňažná pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. Súdny exekútor je po odpočítaní trov exekúcie povinný bezodkladne poukázať vymožené plnenie súdu.

Donucovanie povinného v rámci neúspešne vedenej exekúcie na peňažné plnenie, aby splnil požadovanú povinnosť, ukladaním peňažných pokút, sa vo všeobecnosti nejaví ako veľmi efektívne. V takom prípade môže byť okrem ukladania iných typov donucovacích opatrení účelné uloženie peňažnej pokuty osobe odlišnej od povinného (najmä štatutárovi).

Napriek čiastočnému úspechu pri zvýšení maximálnej pokuty pri právnickej osobe, nepodarilo sa presadiť, aby jej absolútna výška nebola limitovaná a závisela iba od okolností konkrétneho prípadu.

Zadržanie vodičského preukazu

Donucovacie opatrenie zadržanie vodičského preukazu nahrádza spôsob vedenia exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Z hľadiska zmyslu tohto inštitútu a systematiky zákona ide o vhodnejšie riešenie, pretože podstata zadržania vodičského preukazu je donútenie k splneniu povinnosti.

Prínosom je určite precíznejšia úprava výkonu zadržania vodičského preukazu. Súdny exekútor donucovacie opatrenie vykoná tak, že vydá príkaz na zadržanie vodičského preukazu a vyznačí túto skutočnosť v evidencii vodičov prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Povinný má povinnosť do 7 dní odo dňa jeho zadržania odovzdať orgánu Policajného zboru vodičský preukaz. Porušenie tejto povinnosti môže predstavovať negatívne právne následky v podobe uloženia administratívnej sankcie v zmysle osobitných predpisov. Prostredníctvom rovnakej elektronickej služby exekútor oznámi aj zastavenie vykonávania donucovacieho opatrenia.

Problematická stránka právnej úpravy spočíva v tom, že toto donucovacie opatrenie môže trvať najviac jeden rok, a ak v tomto období vodiča postihnutého donucovacím opatrením nezastaví dopravná hliadka, pravdepodobne jeho účinky nijako nepocíti. Ďalším nedostatkom sú vyššie uvedené výnimky, ktoré sú formulované ako absolútne. Stačí teda, ak je povinný osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sú jeho príjmy viazané na vodičské oprávnenie a bez ohľadu na význam vynucovanej povinnosti alebo mieru, akou zadržanie vodičského preukazu zasiahne do jeho obvyklého života, nemožno donucovacie opatrenie uložiť, a to ani pri vymáhaní výživného.

Zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla

V prípade, ak má vozidlo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla, nemôže sa v cestnej premávke používať. Jeho zadržanie by teda mohlo vyriešiť problém s používaním vozidiel, ktoré majú byť predmetom exekúcie. Pre exekútora je totiž často náročné vyhľadať motorové vozidlo, keď jeho vlastník nespolupracuje. Dokonca bolo navrhované, aby v prípade, ak policajná hliadka takéto vozidlo identifikuje, neumožnila mu ďalšie pokračovanie v jazde bez súhlasu exekútora, ktorý donucovacie opatrenie vydal. Takáto úvaha sa však nestretla s pochopením na strane zástupcov Ministerstva vnútra, pričom poukazovali na vyťaženosť príslušníkov policajného zboru.

Zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II súdny exekútor vykoná vydaním príkazu na zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a jeho doručením orgánu Policajného zboru prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Prostredníctvom tejto elektronickej služby by mal exekútor oznámiť aj zastavenie vykonávania donucovacieho opatrenia.

Legislatívno-technické vyjadrenie donucovacieho opatrenia ako „zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II (ďalej len „osvedčenie o evidencii vozidla“)“ v súvislosti s použitou spojkou „alebo“ tiež vyvoláva určité nejasnosti.

Na základe príkazu exekútora policajt na mieste (pri kontrole) zadrží osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II. O zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla vydá policajt potvrdenie. Domnievame sa, že na mieste by mal policajt zadržať aj tabuľku s evidenčným číslom a neumožniť ďalšiu jazdu vozidla, hoci právna úprava v zákone o cestnej premávke nie je celkom jednoznačná.

Podľa platnej právnej úpravy uvedené donucovacie opatrenie nemožno použiť na zabezpečenie vozidla, ktoré sa má spísať na účely exekúcie predajom hnuteľnej veci. Tiež sa uplatnia už spomínané absolútne výnimky.

Použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci

Zákon v žiadnom ustanovení nešpecifikuje, čo konkrétne sa pod technickými prostriedkami brániacimi užívaniu veci myslí. Ak si pomôžeme dôvodovou správou, dozvieme sa, že pôjde napríklad o technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla podľa § 16a zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, ľudovo zvaný „papuča“.

Ide o jediné donucovacie opatrenie, kedy možno spolu s upovedomením o jeho uložení vydať aj príkaz na použitie. Prípadné námietky nemajú odkladný účinok.

Technické prostriedky brániace užívaniu veci možno použiť na zabezpečenie hnuteľných vecí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú vo vlastníctve alebo v oprávnenom užívaní povinného alebo dotknutej osoby podľa Exekučného poriadku. Uvedené donucovacie opatrenie nemožno použiť na veci nepodliehajúce exekúcii.

Okrem nepodania súčinnosti by toto donucovacie opatrenie mohlo nájsť uplatnenie pri exekúcii odobratím veci. Tomu však odporuje ustanovenie, podľa ktorého toto donucovacie opatrenie možno použiť na hnuteľné veci, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú vo vlastníctve povinného alebo na také, ktoré preukázateľne oprávnene užíva. Je evidentné, že vec, ktorá sa má odobrať, nebude ani vo vlastníctve povinného a ani v jeho oprávnenej držbe. Rovnako sa uplatnia už spomínané absolútne výnimky, ktoré pri nepeňažnej exekúcii nemajú žiaden význam a iba bránia vykonaniu judikovaného nároku.

Navyše uvedené donucovacie opatrenie nemožno použiť v rámci nepeňažnej exekúcie skôr, ako súdny exekútor využije peňažnú pokutu, čo môže brániť jeho neodkladnému charakteru.

Prax a kontroverzie

Tak, ako pri každej legislatívnej zmene, až samotná aplikačná prax ukáže, či ciele zákonodarcu a účel, pre ktorý sa právna úprava prijala, boli naplnené, resp. v akej miere. Od účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorou sa zaviedli donucovacie opatrenia zatiaľ neuplynula dostatočne dlhá doba na jednoznačné posúdenie vplyvu prijatej legislatívnej zmeny. Po roku sa uskutočnil prvý prieskum medzi exekútormi. Na základe tohto prieskumu bolo zistené, že súdni exekútori v aplikačnej praxi v nadpolovičnej väčšine preferujú donucovacie opatrenia vo forme zadržania vodičského preukazu a za ním nasleduje peňažná pokuta.

Najfrekventovanejší dôvod pre ukladanie donucovacích opatrení exekútori označovali práve vymáhanie pohľadávky na výživnom. V menšom počte nasledovalo neposkytnutie vyhlásenia o majetku a ostatné dôvody pre uloženie donucovacieho opatrenia. Ako reakcia voči uloženému donucovaciemu opatreniu vo výraznej miere prevyšuje práve nečinnosť, a teda nesplnenie dotknutej povinnosti.

V aplikačnej praxi ako najefektívnejšia a najviac účelná forma donucovacieho opatrenia dominuje práve zadržanie vodičského preukazu. Súdni exekútori práve pri jeho ukladaní vnímajú najvyššiu mieru súčinnosti povinného. Takýto bezprostredný zásah do každodenného života povinného predstavuje dostatočne veľkú mieru donútenia pre povinného k plneniu dotknutých povinností.

Pri ukladaní peňažnej pokuty exekútori negatívne vnímajú problém v neochote súdu vydávať dodatky k povereniu a jeho prílišný ochranársky prístup k osobám, ktorým bola pokuta uložená. Participácia exekučného súdu v tejto oblasti má zabezpečovať kontrolu rozhodnutia súdneho exekútora. Z rozhodnutí exekučného súdu vyplýva, že posudzuje primeranosť uloženej pokuty a v prípade, ak jej výšku nepovažuje za primeranú, dodatok k povereniu nevydá. Rovnako postupuje, ak uloženie pokuty nepovažuje za odôvodnené vzhľadom na charakter dotknutej povinnosti. Exekučný súd tiež napríklad zdôraznil prioritné použitie iných foriem súčinnosti pred súčinnosťou povinného.

Niektoré z rozhodnutí súdu, ktoré sme v tejto súvislosti zaznamenali, by sa mohli označiť až za svojvoľné.

Súd sa napríklad v jednom z rozhodnutí vyjadril aj k systematickej hierarchii donucovacích opatrení, ktoré právna úprava rozoznáva, pričom podľa súdu je donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty primárnym donucovacím opatrením. Uložením iného než primárneho donucovacieho opatrenia procesná podmienka uloženia peňažnej pokuty nie je splnená a bez jej predchádzajúceho uloženia nie je súdny exekútor oprávnený pristúpiť k ostatným formám donucovacích opatrení. Samozrejme takýto záver z právnej úpravy nemožno vyvodiť.

Ako na problematickú časť právnej úpravy možno poukázať obmedzujúcu dobu trvania donucovacieho opatrenia, ustanovené výnimky, ktoré právna úprava prináša. Negatívum pri donucovaní zadržaním vodičského preukazu predstavuje, okrem toho, že nie je všeobecne uplatniteľné, tiež jeho fyzické (ne)zadržanie. Mnoho povinných si povinnosť odovzdať vodičský preukaz orgánu Policajnému zboru nesplní a k jeho fyzickému zadržaniu zväčša dochádza náhodnou cestnou kontrolou.

Na druhej strane zadržanie, či už vodičského preukazu, osvedčenia o evidencii vozidla alebo použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci môže bezprostredne zasahovať do kvality každodenného života povinného, a teda je možné predpokladať, že práve uloženie takéhoto druhu donucovacieho opatrenia môže mať do istej miery väčší donucovaní účinok, než uloženie peňažnej pokuty.

Napriek krátkej aplikačnej praxi je možné v právnej úprave nachádzať značné nedostatky. Ukladanie donucovacích opatrení by mohlo byť v budúcnosti perspektívnym, avšak musíme konštatovať potrebu prepracovania právnej úpravy a prípadné zváženie rozšírenia škály foriem donucovacích opatrení. Rozhodovacia činnosť exekučného súdu je vzhľadom na dobu účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorou sa do právnej úpravy zaviedli donucovacie opatrenia v zárodkoch, avšak aj napriek tomu sa už museli vysporiadať s najťažiskovejšími problémami, ktoré sa prejavili takmer ihneď po zavedení právnej úpravy do praxe. V niektorých prípadoch však právne názory obsiahnuté v rozhodovacej činnosti exekučného súdu použiteľnosť nového inštitútu bezdôvodne sťažujú. Zároveň zdôrazňujeme, že prístup súdnej praxe sa môže počas dlhšej aplikácie v praxi korigovať. Zo skúseností vieme, že Exekučný poriadok podlieha pomerne častým legislatívnym zmenám. Iba prednedávnom sme sa dozvedeli o nových zamýšľaných novelizáciách, pričom sa domnievame, že jednou z dotknutých oblastí budú práve donucovacie opatrenia. Bolo by veľmi žiadúce, keby sa k príprave tejto legislatívy pristupovalo primerane zodpovedne, zohľadňujúc zložitosť vytvorenia efektívnej regulácie výkonu rozhodnutí.

Ako tomu býva pri novelizácii Exekučného poriadku, v legislatívnom procese cítilo potrebu vyjadriť svoj viac či menej kvalifikovaný názor veľké množstvo subjektov. V rámci tejto spleti názorov sa hľadalo citlivé, politicky udržateľné ekvilibrium medzi právnou silou donucovacích opatrení a ochranou povinných a iných subjektov exekučného konania. Tí, ktorí čakali, že donucovacie opatrenia prinesú zásadný impulz, ktorý donúti povinných aktívne participovať v riešení exekúcie, asi ostali sklamaní. Napriek úskaliam prijatej právnej úpravy sa domnievame, že inštitút donucovacích opatrení pri správnom využívaní je spôsobilý posilniť možnosti exekútora pri určitých druhoch exekúcií. Tiež sa domnievame, že po ustálení právnej praxe sa vytvára priestor pre precizovanie právnej úpravy a ďalší rozvoj tohto inštitútu. V stave znižujúcej sa efektivity tradičných spôsobov vedenia exekúcie môže mať inštitút donucovacích opatrení v budúcnosti zásadný význam pre efektívne vykonávacie konanie.

Text: JUDr. Peter Stodola, PhD., súdny exekútor

Mgr. Michaela Martincová, exekútorský koncipient

1. Pozri pripomienku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k novele CMP, ktorou sa mal meniť aj
Exekučný poriadok, v rámci legislatívneho procesu LP/2020/361. Dostupné na internete: https://www.slov-
lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy

2. Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2022, mesiac jún, p. č. 9. Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1771/plan_2022.pdf

3. Nariadenie vlády č. 390/2021 Z. z. z 20. októbra 2021, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.

4. Zásadná zmena v konkurznej právnej úprave nastala prijatím zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie zákony, pričom sa zavádza inštitút oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára.

5. Tento spôsob vedenia exekúcie bol do Exekučného poriadku zavedený novelou č. 84/2009 Z. z., ktorou bolo doplnené
ustanovenie § 179a.

6. Zivilprozessordnung, § 802g.

7. Pozri § 40 a § 41 Exekučného poriadku.

8. Osobou podľa uvedeného ustanovenia je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, prokurista povinného, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie povinného, likvidátor povinného, nútený správca a zákonný zástupca povinného; ak je povinným právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť exekútorovi rovnako ako povinný má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

9. MOLNÁR, P.: Nepeňažná exekúcia. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 125.

10. Po prijatí právnej úpravy sa v rámci rozhodovacej činnosti k uvedenému vyslovil aj Okresný súd Banská Bystrica napríklad v uznesení zo dňa 11. marca 2024, sp. zn. 8Ek/2371/2021, konštatuje, že právna úprava obsiahnutá v Exekučnom poriadku nepripúšťa možnosť vymáhať splnenie peňažnej povinnosti uložením donucovacieho opatrenia.

11. Pozri legislatívny proces LP/2022/293. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy.

12. Predkladacia správa návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu LP/2022/293. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy.

13. Podľa § 121 Exekučného poriadku ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí pojatých do súpisu, exekútor sa postará o ich vhodné zabezpečenie na trovy povinného. Vhodným zabezpečením hnuteľných vecí sa rozumie ich označenie pečatidlom alebo pečiatkou exekútora a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo ich úschova v priestoroch označených exekútorom. Iný spôsob zabezpečenia hnuteľných vecí nie je prípustný.

14. Pozri § 20a vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Pôvodná právna úprava zaraďovala zadržanie vodičského preukazu medzi spôsoby vykonávania exekúcie, konkrétne do § 179a Exekučného poriadku.

16. Pozri ustanovenie § 72 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17. Prieskum realizovala spoluautorka tohto článku Mgr. Michaela Martincová v súčinnosti so Slovenskou komorou exekútorov, prostredníctvom dotazníka zaslaného všetkým exekútorom.

18. V rámci prieskumu sme sa súdnych exekútorov pýtali, či a v akej forme uložili donucovacie opatrenie. Na základe výsledkov prieskumu sme zistili, že súdni exekútori, ktorí sa prieskumu zúčastnili, v 56 % uložili zadržanie vodičského preukazu, v 42 % peňažnú pokutu a v 2 % uložili donucovacie opatrenie zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla.

19. Práve pri najfrekventovanejších donucovacích opatreniach vo forme zadržania vodičského preukazu a peňažnej pokuty v značnej miere prevažovalo ako dôvod pre ich uloženie vymáhanie výživného. Zadržanie vodičského preukazu súdni exekútori z dôvodu vymáhania výživného uložili v 78 %. Vo zvyšnej časti, a to v 22 % uložili uvedené donucovacie oparenie z dôvodu nepodania vyhlásenia o majetku. Peňažnú pokutu súdni exekútori v 60 % uložili z dôvodu vymáhania výživného, v 18 % z dôvodu neposkytnutia súčinnosti podľa § 40 ods. 1 EP, v 16 % z dôvodu vymáhania negatórnej a inej povinnosti podľa § 192 EP a v 6 % uviedli ako dôvod uloženia peňažnej pokuty neposkytnutie vyhlásenia o majetku.

20. Súd za odôvodnené nepovažoval vzhľadom na charakter dotknutej povinnosti, a to podania vyhlásenia o majetku, požadovať od povinného predloženie listín, ktoré sú zväčša dostupné z verejných registrov. Súd zaujal negatívny postoj k možnosti sankcionovať nepodanie takého vyhlásenia. Bližšie pozri uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. júla 2024, sp. zn. 21Ek/1682/2023. Na tomto mieste podotýkame, že vyhlásenie o majetku predstavuje najširšiu formu súčinnosti, ktorá môže obsahovať aj také informácie o majetku povinného, ktoré súdny exekútor na základe lustrácie majetkových pomerov nezistí.

21. V otázke prioritného použitia iných foriem súčinnosti odkazujeme na viaceré rozhodnutia vo veciach, kedy súd konštatuje predčasnosť vydania donucovacieho opatrenia. Súd sa vo svojich rozhodnutiach opiera napríklad o právnu úpravu, ktorá exekútorovi umožňuje za účelom podania vyhlásenia o majetku povinného predvolať, prípadne predviesť orgánom Policajného zboru. V prípade, že súdny exekútor nepreukázal využitie iných možností na zabezpečenie podania vyhlásenia o majetku, súd považoval uloženie donucovacieho opatrenia za nedôvodné. Bližšie pozri napríklad uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. novembra 2023, sp. zn. 58Ek/1314/2023, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 46Ek/1025/2019 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. augusta 2024, sp. zn. 46Ek/1644/2020.

22. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. februára 2024, sp. zn. 30Ek/544/2018.

Zoznam použitej literatúry a iných prameňov

Monografie, komentáre a učebnice

MOLNÁR, P.: Nepeňažná exekúcia. Bratislava: C. H. Beck, 2016, 176s. ISBN 978-80-89603-42-8

Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3 vydanie. C.H. Beck, 2018, s. 1072, ISBN 978-80-7400-706-4

Normatívne právne akty a súvisiace dokumenty

Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády č. 390/2021 Z. z. z 20. októbra 2021, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov

Vyhláška MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

Zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

Zivilprozessordnung

Elektronické zdroje

Legislatívny proces LP/2022/293. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy>

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2022, mesiac jún, p. č. 9. Dostupné na internete: <https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1771/plan_2022.pdf>

Pripomienky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k novele CMP, ktorým sa mal meniť aj Exekučný poriadok, v rámci legislatívneho procesu LP/2020/361. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy>

Predkladacia správa návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu LP/2022/293. Dostupné na internete:
<https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy>

Súdne rozhodnutia

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. novembra 2023, sp. zn. 58Ek/1314/2023

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. februára 2024, sp. zn. 30Ek/544/2018

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. marca 2024, sp. zn. 8Ek/2371/2021

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 46Ek/1025/2019

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. júla 2024, sp. zn. 21Ek/1682/2023

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. augusta 2024, sp. zn. 46Ek/1644/2020

SLOVENSKO-ČESKÝ EXEKUČNÍ SLOVNÍČEK

zabezpečenia spísanej hnuteľnej veci = zabezpečení sepsané movité věci
k bezodplatným, či odporovateľným úkonom = k bezúplatným či odporovatelným úkonům
dotknutá povinnosť = dotčená povinnost
námietky proti upovedomeniu = námitky proti vyrozumění
odpočítaní trov exekúcie = odečtení nákladů exekuce
exekučny poriadok = exekuční řád
kreovať = utvářet, tvořit